Skip to main content
European School Education Platform
Expert article

Sociálne a emocionálne učenie pre duševné zdravie a pohodu

Psychologický dopad pandémie zdôraznil potrebu citlivejšieho a láskavejšieho vzdelávacieho systému, ktorý by podporoval sociálne a emocionálne potreby detí a mladých ľudí. Carmel Cefai z Maltskej univerzity v tomto článku vysvetľuje, ako je možné túto tému riešiť.
young girls holding hands
Image: Pixabay / MireXa

Z nedávnych štatistík vyplýva znepokojujúci trend v oblasti duševného zdravia a pohody detí a mladých ľudí nielen v Európe.

 

  • Okolo 20 % žiakov má počas školských rokov problémy s duševným zdravím, pričom 50 % problémov s duševným zdravím sa vyvíja pred dovŕšením veku 14. rokov a 75 % medzi 12. a 25. rokom (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2018).
  • Zo štúdie, ktorej sa zúčastnilo 10 000 detí vo veku od 11. do 17. rokov, vyplýva, že 1 z 5 detí vyrastalo s pocitmi nespokojnosti a úzkosti z budúcnosti v dôsledku šikanovania, akademického tlaku a samoty (UNICEF/EÚ, 2021).
  • Samovražda je najčastejšou príčinou smrti mladistvých v krajinách s nízkymi a strednými príjmami a druhou najčastejšou príčinou smrti v krajinách s vysokými príjmami (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2018).

 

Tieto znepokojujúce údaje zdôrazňujú potrebu citlivejších a láskavejších vzdelávacích systémov, ktoré by podporovali sociálne a emocionálne potreby detí a mladých ľudí. Podľa výskumov vedie sociálne a emocionálne učenie detí k zvýšeniu pozitívneho postoja, prosociálnejšieho správania a k lepšej pohode a akademickému vzdelaniu. Okrem toho znižuje sociálne, emocionálne a behaviorálne ťažkosti, ako napríklad úzkosť, depresiu, samovraždu, užívanie látok a antisociálne správanie (Durlak et al, 2011; Goldberg et al, 2019; OECD, 2021). Tieto pozitívne výsledky vyplynuli z pozorovaní detí od raného detstva po sekundárne vzdelávanie v celej škále kultúrnych a sociálno-ekonomických pozadí. 

 

V správe NESET o posilnení sociálneho a emocionálneho učenia v EÚ (Cefai et al, 2018) sa navrhuje celoškolský, systémovýprístup vychádzajúci z poznatkov, ktorý s cieľom zlepšiť pohodu žiakov a pedagógov kombinuje prístup v oblasti učebných osnov s pozitívnou atmosférou v škole. Tento prístup zapája celoškolskú komunitu vrátane personálu, študentov a rodičov spolu s miestnou komunitou a ďalšími zúčastnenými stranami, a zjednodušuje tak sociálne a emocionálne učenie na rôznych školských úrovniach, ktoré sú opísané nižšie.

 

  • Učebné osnovy: Učebné osnovy v oblasti sociálneho a emocionálneho učenia sú založené na zručnostiach s experimentálnym prístupom k učeniu, vďaka čomu sa rozvíjajú intrapersonálne aj interpersonálne kompetencie od raného detstva po sekundárne vzdelávanie.
  • Atmosféra v triede a škole: Je potrebné, aby boli učebné osnovy v oblasti sociálneho a emocionálneho učenia sprevádzané pozitívnou atmosférou v triede a celej škole, kde sa žiaci cítia v bezpečí, začlenení a rešpektovaní a majú zmysel spolupatričnosti.
  • Včasná intervencia: Sociálne a emocionálne učenie je najefektívnejšie, ak sa začne vzdelávaním od raného detstva.
  • Študentské hlasy: Študenti musia byť aktívne zapájaní do rozvoja, vykonávania a hodnotenia učebných osnov.
  • Cielené intervencie: Univerzálny prístup k sociálnemu a emocionálnemu učeniu by mal byť sprevádzaný cielenými intervenciami pre zraniteľných študentov, ktorí môžu potrebovať ďalšiu podporu.
  • Vzdelávanie učiteľov a ich pohoda: Aby mohli učitelia podporovať sociálne a emocionálne učenie prostredníctvom svojej praxe, potrebujú odbornú prípravu na rozvoj svojich sociálnych a emocionálnych kompetencií a starostlivosť o svoje zdravie a pohodu.
  • Spolupráca medzi rodičmi: Zapojenie študentov je zavádzané prostredníctvom participatívneho prístupu, v rámci ktorého je rodičom poskytovaná odborná príprava na podporu detí v sociálnom a emocionálnom učení.
  • Partnerstvo medzi miestnou komunitou a profesionálmi v oblasti duševného zdravia: Miestna komunita a ďalšie zúčastnené strany sú nevyhnutnými zdrojmi v rámci systémového celoškolského prístupu.
  • Kvalitné vykonávanie: Efektívny prístup sociálneho a emocionálneho učenia musí byť riadne naplánovaný a vykonávaný prostredníctvom adekvátnej odbornej prípravy, zdrojov a podpory, ako aj aktívneho zapájania celoškolskej komunity.
  • Prispôsobenie miestnemu kontextu: Intervencie musia dbať na kultúrne kontexty školy, ako aj záujmy a potreby študentov prostredníctvom participatívneho prístupu zdola nahor.

 

Záver

 

V dôsledku znepokojivých štatistík o duševnom zdraví a pohode detí a mladých ľudí a trvalej evidencie o tom, že sociálne a emocionálne učenie pomáha podporovať pohodu a predchádzať tvorbe problémov s duševným zdravím v kritickom veku životov mladých ľudí, sa zdôrazňuje potreba pretvoriť vzdelávanie a reflektovať v ňom skutočnosti a zmeny 21. storočia spôsobené pandémiou COVID-19. Podporu pohody a duševného zdravia v rámci celoškolského, systémového prístupu je nutné zakotviť medzi hlavné ciele vzdelávania.

 

 

Carmel Cefai, PhD (Lond), FBPS (člen Britskej psychologickej spoločnosti), je profesor psychológie a riaditeľ Centra pre rezilienciu a socio-emocionálne zdravie na Maltskej univerzite. Má za sebou rozsiahlu výskumnú a publikačnú činnosť v oblasti sociálneho a emocionálneho vzdelávania. Na začiatku svojej kariéry pracoval ako školský učiteľ.

 

References

 

Cefai, C., Bartolo, P., Cavioni, V., & Downes, P. (2018). Strengthening social andemotional education as a key curricular area across the EU: A review of theinternational evidence. NESET Report. Luxembourg: Publications Office of the European Union.

 

Durlak, J. A.; Weissberg, R. P.; Dymnicki, A. B.; Taylor, R. D. (2011). The impact of enhancing students’ social and emotional learning: A meta-analysis of school-based universal interventions. Child Development, 82 (1), 474-501.

 

Goldberg, J. M., Sklad, M., Elfrink, T. R., Schreurs, K. M. G., Bohlmeijer, E. T. and Clarke, A. M. (2019). Effectiveness of interventions adopting a whole school approach to enhancing social and emotional development: a meta-analysis. European Journal of Psychology of Education, 34(4), 755–782.

 

OECD (2021) Beyond Academic Learning.

 

UNICEF and the European Union (2021) Our Europe, Our Rights, Our Future.

 

WHO Regional Office for Europe (2018). Adolescent mental health in the European Region.

 

WHO Regional Office for Europe (2020). Spotlight on adolescent health and well-being. Findings from the 2017/2018 Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) survey in Europe and Canada International report

 

Additional information

  • Education type:
    School Education
  • Target audience:
    Head Teacher / Principal
    School Psychologist
    Student Teacher
    Teacher
    Teacher Educator
  • Target audience ISCED:
    Primary education (ISCED 1)
    Lower secondary education (ISCED 2)
    Upper secondary education (ISCED 3)

Tags

Social skills
Well-being

Key competences

Personal
Personal, social and learning to learn
Social and learning